Redakčné soboty

Čo by sa malo udiať s prekladom knihy, kým odíde do tlače? Aké kompetencie majú editor, štylistický redaktor a jazykový redaktor? Do akej miery je potrebná ich komunikácia s prekladateľom? Aká je budúcnosť redaktorskej profesie a ako by mala vyzerať príprava novej generácie literárnych redaktorov? Odpovede na tieto otázky v diskusii s Barbarou Sigmundovou ponúknu Eva Mládeková, vydavateľka a redaktorka, Igor Hochel, spisovateľ, prekladateľ, redaktor, zakladateľ študijného odboru Editorstvo a vydavateľská prax, Tatiana Búbelová, redaktorka a Gabriela Magová, prekladateľka a redaktorka.

Vstup na diskusiu je voľný.

(Seminár pod vedením Kataríny Strelkovej a Alexandry Strelkovej)

Vstupné:
členovia a členky OZ DoSlov: študentské 5 eur / bežné 10 eur,
ostatní: študentské 10 eur / bežné 15 eur

Seminár má obmedzenú kapacitu 20 účastníkov, preto sa naň treba prihlásiť vopred na adrese halova@doslov.sk. Registrácia bude záväzná až po pripísaní účastníckeho poplatku na účet OZ DoSlov.

Bližšie informácie:
„Preklad obyčajne nie je pekný, keď je verný, a nie je verný, keď je pekný.“ William Somerset Maugham

Sme matka a dcéra, obe prekladáme i redigujeme, pracujeme spolu a navzájom sa ovplyvňujeme, často polemizujeme. Jednu formovali „staré zlaté časy“ Obzoru a Tatranu, druhá zas do profesie „vhupla“ v dnešných moderných časoch. No obe sa zhodujeme v tom, že preklad môže (musí!) byť verný aj pekný. Nie sme teoretičky, skôr chceme hovoriť o praktickej práci s textom.

Katarína sa podelí o skúsenosti zo začiatkov svojej prekladateľskej činnosti a o to, ako na ňu vplývali skúsení redaktori, porovná niektoré opakované preklady diel a preberie aj vybrané jazykové problémy, s ktorými sa prekladatelia a redaktori pasujú dodnes.

Alexandra zas vyberie praktické príklady zo svojich prekladov a redigovaných textov – v čom sa jej práca odlišuje od maminej, aké chyby sama robí i nachádza u iných, ako pracuje s dnešnými modernými zdrojmi, aká dôležitá je kvalitná rešerš a ako treba skutočne overovať aj to, či „stôl je stôl“.

Ak máte nejaké texty, s ktorými sa pasujete, pošlite nám ich vopred a môžeme sa spoločne na ne pozrieť.

PhDr. Katarína Strelková, PhD. (1944, Martin)

Vyštudovala odbor ruský a slovenský jazyk na FFUK v Bratislave, od 1969 do 2017 pôsobila na Katedre ruského jazyka Ekonomickej univerzity v Bratislave. Popri pedagogickej činnosti sa venovala prekladu beletrie a populárno-náučnej literatúry z ruštiny (prvé preklady v časopise Život, Revue svetovej literatúry, následne vydavateľstvá Obzor, Tatran): napr. Fiodor Uglov – Chirurgovo srdce, Alexander Grin – Žiarivý svet, Nikolaj Amosov – Kniha o šťastí a nešťastiach, a ďalšie. Jej publikačná činnosť okrem prekladov zahŕňa aj články s problematikou prekladateľskej činnosti v domácich a zahraničných odborných časopisoch. Po roku 1989 sa ako vedúca Katedry slovanských jazykov zamerala predovšetkým na pedagogickú činnosť a tvorbu metodických materiálov pre výučbu ruského jazyka v nových spoločenských podmienkach.

V roku 2007 vo vydavateľstve Kalligram vyšiel jej preklad románu Ľudmily Ulickej Medea a jej deti a v tom istom roku bola ocenená za prínos do rozvoja slovensko-ruských kultúrnych vzťahov medailou A. S. Puškina.

Dnes je už na dôchodku, neustále číta, počúva ruské audioknihy, opäť aj prekladá a rediguje (napríklad preklady Jána Štrassera) a venuje sa vnúčatám.

Alexandra Strelková (1978, Bratislava) 

Vyštudovala medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave, popritom študovala aj prekladateľstvo a tlmočníctvo (anglický a nemecký jazyk) na FiF UK, no štúdium neukončila, po dvoch rokoch na Univerzite v Regensburgu však získala titul B.A. v odbore anglických a amerických štúdií. Po 15 rokoch vo filmovej oblasti (filmové festivaly, Slovenský filmový ústav) sa v roku 2017 začala naplno venovať prekladateľskej a redakčnej práci. Vo vydavateľstve Absynt jej vyšli zatiaľ dva preklady (Ariel Levy – Proti všetkým pravidlám a Daniel Tammet – Narodený v modrú stredu), venuje sa aj prekladu odbornej literatúry (film, hudba, divadlo; napr. pre Kino Ikon) a redakčnej činnosti (knihy – prekladové i pôvodné texty, filmový časopis Kinečko, vydavateľstvo HADART, a ďalšie).

• 10:00 – 11:30 Ako sa vyhnúť najčastejším syntaktickým problémom v literárnom preklade
  (Seminár o návrate k intuícii vo vzťahu k rodnému jazyku, lovení v sémantickej pamäti a uzuálnej spájateľnosti slov pod vedením Tatiany Búbelovej)
• 12:30 – 14:00 Spájateľnosť slov v slovenčine, kolokácie
  (Praktický tréning jazykovej intuície a používania sémantickej pamäti s Tatianou Búbelovou)

Miesto konania: Filozofická fakulta UK, Gondova 2, miestnosť G 20 (prízemie)

Vstupné:
členovia a členky OZ DoSlov: študentské 10 eur / bežné 20 eur,
ostatní: študentské 20 eur / bežné 30 eur

Seminár má obmedzenú kapacitu 20 účastníkov, preto sa naň treba prihlásiť vopred na adrese halova@doslov.sk. Registrácia bude záväzná až po pripísaní účastníckeho poplatku na účet OZ DoSlov.

Bližšie informácie:

Aj vám sa niekedy stáva, že pri čítaní knihy síce všetkému rozumiete, no aj tak na vás slová – tak ako sú pospájané – pôsobia akosi zvláštne a cudzo? Príčin môže byť viac a spolu sa pokúsime hľadať správne riešenia. Pomôžu nám pri tom najnovšie výsledky jazykového bádania na Slovensku a s tým súvisiace nové pohľady na niektoré otázky slovenskej syntaxe, založené na pevne danej a zaužívanej spájateľnosťou slov.

Všetci tie väzby (tzv. kolokácie) dobre poznáme a neraz si ani neuvedomíme, že pri ich použití urobíme drobnú odchýlku v predložke či tvare a chyba je na svete. Spolu budeme loviť v pamäti, spomínať si na takéto väzby, hľadať ich a napokon určite pochopíme, prečo nám nesedia výrazy ako „v tú noc som nezažmúrila oči“ (namiesto „v tú noc som oka nezažmúrila“) či „po prstoch prešla okolo spálne“ („po špičkách prešla okolo spálne“), ale aj to, že nemôžeme „ušiť šaty šikovnými prstami“, pretože o zručnom človeku hovoríme, že má „šikovné ruky“, zato môže mať „dlhé prsty“, ale to už je o niečom inom.

V prvej časti workshopu si predstavíme aj prvé slovníky kolokácií, ktoré na Slovensku vyšli len nedávno a môžu byť vynikajúcou pomôckou aj pre prekladateľov a redaktorov. V druhej časti si na príkladoch z praxe priblížime prácu redaktora, budeme analyzovať chyby, opisovať pocity, ktoré v nás vyvolávajú slová a ich nepatrné obmeny, spojenia slov aj ich poradie vo vete. Spolu sa pokúsime vrátiť k prirodzenej slovenčine a nachádzať zmysel v tom, že preklad knihy nie je len pretlmočením príbehu, ale aj sprostredkovaním  dojmu, esencie a nálady, ktorú do príbehu vložil autor originálu tak, aby to nášmu čitateľovi neznelo cudzo. Použité príklady nebudú vybrané z jednej knihy, pretože každý prekladateľ má „svoje“ chybičky a príkladov potrebujeme viac. Ak ste na sporné väzby narazili aj vy sami, zaznačte si ich a nechajte si v zápisníku dosť miesta, pri spoločných cvičeniach ho  budeme potrebovať.

Mgr. Tatiana Búbelová (1965)

Knihy rediguje s prestávkami už vyše tridsať rokov. Hneď po skončení vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (odbor ruský a slovenský jazyk, učiteľský smer) sa zamestnala v redakcii kamenného vydavateľstva. Písal sa prelomový rok 1989, takže vzrušujúce udalosti a nasledujúci politický, spoločenský a ekonomický vývoj v našej krajine z nej urobili svedka zmien pomerov v knižnej kultúre.

Na konte má množstvo titulov z viacerých oblastí knižnej produkcie od pôvodnej literatúry cez preklady beletrie, populárno-náučné knihy, detskú literatúru i literatúru faktu. Od roku 2015 sa redigovaniu venuje intenzívnejšie ako predtým a ročne pripraví na vydanie niekoľko kníh pre rozličné vydavateľstvá. Aktuálne pracuje na medzinárodne oceňovanej historicko-romantickej románovej sérii Sedem sestier z pera Lucindy Rileyovej (pre Tatran prekladá Mária Kočanová). Nezabudnuteľnou sa pre ňu stala vlaňajšia spolupráca na fascinujúcej knihe Malý život, ktorý napísala americká spisovateľka havajského pôvodu Hanya Yanagihara (pre Aktuell preložila Miriam Ghaniová). Z dávnejšie zredigovaných kníh jej priniesli radosť aj tieto: Sebag Montefiore: Romanovovci, Ken Follett: Ohnivý stĺp, Michelle Moran: Kráľovná rebelka a veľa ďalších, každá iným spôsobom.

Seminár o sociologických aspektoch prekladu s Mgr. Lujzou Urbancovou, PhD.

Miesto konania: Platforma MS Teams

Vstupné: Členovia a členky DoSlov majú vstup zadarmo, stačí sa vopred prihlásiť na adrese halova@doslov.sk

Ostatní: 10 eur, faktúru s údajmi na platbu pošleme po registrácii na adrese halova@doslov.sk

Bližšie informácie: Na seminári budeme venovať pozornosť rodovo vyváženej slovenčine  v rámci kontextu slovenčiny ako národného jazyka, pozrieme sa na lingvistické prístupy k tejto téme, ktoré sa následne odrážajú i v používateľských postojoch,  i na sociálny aspekt. Prediskutujeme možnosti tvorby rodovo vyváženého jazyka a redukcie generického maskulína.

Vzhľadom na charakter témy neponúknem hotové riešenia, skôr tipy na uvažovanie. Spoločne odkryjeme potenciál slovenčiny produkovať rodovo vyvážené texty. Dôležitou súčasťou je aj pohľad na osoby, ktoré komunikujú, na ich zámer  a dosiahnutý komunikačný efekt. Použitie rodovo vyváženého jazyka nie je výlučne lingvistická otázka, je to komplex otázok, konfrontujúcich sa aj s individuálnymi hodnotami percipujúcich osôb, preto je diskusia vždy prínosná a inšpiratívna.

Mgr. Lujza Urbancová, PhD. pracuje na Katedre slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vo vedeckovýskumnej oblasti sa venuje predovšetkým sociolingvistickému výskumu mestskej reči, analýze rodových špecifík komunikácie či vzťahu jazyka a rodu, ako aj slovenčine ako cudziemu alebo druhému jazyku. Pedagogická činnosť zahŕňa výučbu morfosyntaxe,  špecifických otázok komunikácie so zameraním na rod a výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka.

Redakčný workshop s Mgr. Lujzou Urbancovou, PhD.

Miesto konania: Platforma MS Teams

Vstupné:
Členovia a členky DoSlov majú vstup zadarmo, stačí sa vopred prihlásiť na adrese halova@doslov.sk
ostatní: 10 eur, faktúru s údajmi na platbu pošleme po registrácii na adrese halova@doslov.sk

Bližšie informácie: 

Na seminári sa budeme venovať vybraným vetám, ktoré môžu byť podnetné z hľadiska písania interpunkcie.

Mgr. Lujza Urbancová, PhD. pracuje na Katedre slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vo vedeckovýskumnej oblasti sa venuje predovšetkým sociolingvistickému výskumu mestskej reči, analýze rodových špecifík komunikácie či vzťahu jazyka a rodu, ako aj slovenčine ako cudziemu alebo druhému jazyku. Pedagogická činnosť zahŕňa výučbu morfosyntaxe,  špecifických otázok komunikácie so zameraním na rod a výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka.

Redakčný workshop s Evou Melichárkovou

Miesto konania: Platforma MS Teams

Vstupné:
Členovia a členky DoSlov majú vstup zadarmo, stačí sa vopred prihlásiť na adrese halova@doslov.sk
ostatní: 10 eur, faktúru s údajmi na platbu pošleme po registrácii na adrese halova@doslov.sk

Bližšie informácie:

Úlohou redaktora či redaktorky vo vydavateľstve je pripraviť rukopis do tlače tak, aby v ňom podľa možnosti nezostali chyby. Chyby však robí každý a nevyhnú sa im ani prekladatelia a redaktori. Po redakčných úpravách väčšieho množstva prekladov bilo do očí, že väčšina chýb sa v textoch opakuje. V úsilí uľahčiť prácu redaktorom a vopred upozorniť najmä neskúsených prekladateľov vznikla zbierka najčastejších chýb a ďalšie v nej stále pribúdajú.

Aj keď prekladateľ/ka akokoľvek dobre pozná jazyk originálu, nezaobíde sa bez slovníkov, našťastie, dnes už v digitálnej forme. Nikto však učený z neba nespadol, a tak sa aj tu zídu dobré rady starších a skúsenejších. Práve preto sme sa rozhodli usporiadať tento webinár.

Eva Melichárková je absolventkou štúdia francúzskeho a nemeckého jazyka na FiFUK. Pracovala v autorskej spoločnosti LITA, v zahraničnej redakcii TASR, v Literárnom informačnom centre a v súčasnosti je redaktorkou vydavateľstva Tatran. Zároveň prekladá z obidvoch jazykov, čo jej umožňuje vnímať problémy prekladu a prekladateľov z viacerých strán.

Webinár s Mariánom Andričíkom

Miesto konania: Platforma MS Teams

Vstupné:
Členovia a členky DoSlov majú vstup zadarmo, stačí sa vopred prihlásiť na adrese halova@doslov.sk
ostatní: 10 eur, faktúru s údajmi na platbu pošleme po registrácii na adrese halova@doslov.sk

Bližšie informácie:

Online seminár vychádza z Mikovej teórie štýlu, ktorú v oblasti umeleckého prekladu rozpracoval Anton Popovič. Rozsiahla, bezmála 40-ročná prax v prekladaní poézie i prózy, ako aj v redaktorskej práci mi dáva dostatok možností oprieť sa o skúsenosti z prekladu konkrétnych titulov a poukázať na vybrané ukážky z diel autorov ako John Keats, William Blake, beatnici či Ted Hughes. Osobitné miesto chcem venovať otázke štýlu a autorského idiolektu Johna Miltona, ktorému sa intenzívne venujem v posledných rokoch. Pri niektorých príkladoch využijem metódu komparácie  viacerých prekladov toho istého textu, ktorá sa mi osvedčila v pedagogickej praxi. Priestor bude aj na voľnú diskusiu a výmenu skúseností s účastníkmi a účastníčkami.

Marián Andričík – nar. 1964  v Humenom. Vyštudoval slovenčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V r. 1988 – 1990 pracoval ako redaktor časopisu Dotyky. V súčasnosti pôsobí na Katedre slovakistiky, slovanských filogógií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Z angličtiny preložil vyše 30 knižných titulov, výskumne sa venuje najmä teórii umeleckého prekladu. Doposiaľ vydal štyri monografie: K poetike umeleckého prekladu (2004), Preklad pod lupou (2013) a Aspekty piesňového textu (2014) a Slovenská poézia v anglických knižných prekladoch (2021). V roku 1993 získal prémiu Slovenského literárneho fondu za preklad výberu z poézie Johna Keatsa, 1996 za preklad antológie beatnickej poézie, 2005 za preklad výberu z poézie Williama Blaka, 2006 za Anglicko-slovenský a slovensko-anglický slovník, 2007 za preklad výberu z poézie Dannieho Abseho Dúha na nočnej oblohe a v r.2008 za preklad trilógie Teda Hughesa Príbehy o Stvorení.

Webinár s Natašou Holinovou

Miesto konania: Platforma MS Teams

Vstupné:
Členovia a členky DoSlov majú vstup zadarmo, stačí sa vopred prihlásiť na adrese halova@doslov.sk
ostatní: 10 eur, faktúru s údajmi na platbu pošleme po registrácii na adrese halova@doslov.sk

Bližšie informácie:

Spolupráca prekladateľa či prekladateľky s redaktorom je – a musí byť – formou dialógu. V ideálnom prípade vytvoria zohranú dvojicu, ktorá sa dokáže konštruktívne zhovárať, argumentovať a napokon sa dohodnúť na riešení, ktoré je pre samotný text najlepšie.
Ich postavenie nie je rovnocenné, lebo prekladateľ je autorom prekladu a nositeľom autorských práv k prekladovému textu, kým redaktor je mu pomocníkom, oporou aj oponentom.
Čo ak sa nevedia dohodnúť? Čo ak vznikne situácia, keď by mal mať autorské práva k textu skôr redaktor? Ako by mala vyzerať diskusia nad textom?
Na seminári založenom na praktických ukážkach z reálnych textov, ktoré som redigovala, budeme spolu hľadať odpovede na tieto otázky.

Nataša Holinová (1975)

Vyštudovala slovenčinu s históriou a dramaturgiu so scenáristikou. Knihy rediguje dvadsať rokov, prekladá ešte o čosi dlhšie. Redakčne sa čoraz častejšie venuje pôvodnej slovenskej tvorbe. Píše do slovenských denníkov SME a N, napísala jednu knihu (Prípad starej dámy, 2020). S radosťou vedie semináre o redigovaní, lebo je presvedčená, že dialóg nad textom sa môže viesť donekonečna.

Webinár s Ivanou Hostovou

Miesto konania: Platforma MS Teams

Vstupné:
Členovia a členky DoSlov majú vstup zadarmo, stačí sa vopred prihlásiť na adrese halova@doslov.sk
ostatní: 10 eur, faktúru s údajmi na platbu pošleme po registrácii na adrese halova@doslov.sk

Bližšie informácie:

Básnický preklad ako úzkoprofilová oblasť prekladateľskej práce zvykne budiť rešpekt, nervozitu, ba priam strach. S básnickými prvkami sa však pritom stretávame v rôznych typoch textov. Natrafíme na ne v populárnych románoch aj v rešpektovanej próze; rýmy, prácu s rytmom, opakovaním hlások a slovnými hrami nájdeme v reklamách aj názvoch všakovakých diel literárnych či audiovizuálnych. A aj taký preklad piesňového textu má mnoho spoločné s básnickým prekladom. Iste, preklad poézie viazanej a rýmovanej môže nemálo potrápiť a stáva sa, že aj retrográdny slovník to vzdá. Viazaná poézia je však v súčasnej živej, dnes písanej básnickej tvorbe veľmi zriedkavá. Namiesto nej prevláda voľný verš a veľký priestor prekladateľskej kreativite poskytuje preklad nekonvenčnej poézie.

Konkretizácia redaktorskej práce v tomto kontexte závisí od typu poézie, ktorý sa v preklade dostáva novému publiku. Pri redakcii je, podobne ako pri preklade, kľúčové rozpoznanie toho, v čom spočíva účinnosť, príťažlivosť textu a aký má konkrétny štylistický charakter – ironický, temný, povznášajúci, patetický atď. Pri redakcii sa môžeme viac ako pri preklade sústrediť na cieľový kontext, a preto sa dokážeme s väčším odstupom zhodnotiť, či použitie prostriedkov, ktoré volil prekladateľ či prekladateľka, bude mať želaný účinok.

Na tomto webinári si teda povieme o preklade haiku aj rokových veršov, vyčíhame si zákerné osamotené verše striehnuce na nás v nebásnickom texte, predstavíme si komplexný proces knižného prekladu voľného verša súčasnej poetky od výberu textu cez jeho pretlmočenie, redakciu až po jazykovú korektúru, zameriame sa na samotnú redakčnú prácu a ukážeme si nekonvenčné preklady nekonvenčných textov.

Ivana Hostová (1983) pôsobí na Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied a primárne sa venuje slovenskej aj anglofónnej poézii v reflexii aj v preklade. Okrem literárnovedných a translatologických statí časopisecky aj knižne publikuje preklady z angličtiny aj do nej. V roku 2017 s Petrom Macsovszkým redakčne pripravila číslo Revue svetovej literatúry zamerané na súčasnú americkú literatúru, knižne jej naposledy vyšiel preklad básnickej zbierky Donny Stonecipher Modelové mesto (Skalná ruža, 2019). Momentálne pracuje na preklade debutového románu Johna Fowlesa Zberateľ, ktorý plánuje vydať vydavateľstvo BRAK a na preklade výberu z novej zbierky Nóry Ružičkovej Súčasnosti (kniha vychádza vo vydavateľstve Skalná ruža v tomto roku) pre časopis Asymptote, ktorý za našu geografickú oblasť rediguje Júlia Sherwood.